Školský blog

 

Čo pre vás znamená softball?

S: Únik z reality, vyplnenie voľného času niečím zaujímavým a prospešným, ale najmä zázemie s množstvom priateľov.

Kto vás k tomuto netradičnému športu priviedol?

S: Marcelu som k tomu priviedla ja Sophia (smiech) a mňa k tomu priviedol softballový nábor, ktorý sa konal na trnavskom námestí v roku 2015.  

Každý šport je náročný, ak sa mu človek venuje profesionálne, ale predsa len, ak by ste mali podľa náročnosti od 1 do 10, pričom 10 je najviac, ohodnotiť tento šport, koľko bodov by ste mu dali?

M: Asi obe sa zhodneme, že po fyzickej či psychickej stránke je softball náročný na plných 10 z 10.  

Vieme, že softball nie je veľmi populárny na Slovensku, do akých krajín ste preto mali možnosť vycestovať vďaka tomuto športu?

M: Za našu spoločnú éru, čo je zatiaľ len pár mesiacov, sme spolu navštívili Česko, Holandsko a Chorvátsko.

S: Ja som za svojich 7 rokov navštívila aj Rakúsko, Taliansko či Maďarsko.

Uvažovali ste s ukončením softballu alebo plánujete s ním aktívne pokračovať? Ak áno, aké ciele a výzvy vás čakajú?

M: V blízkej budúcnosti sa obe zameráme na zlepšovanie našich schopností, trénujeme 4-krát do týždňa z toho 2-krát vo fitku a tým si obe zaručujeme silný progres v rámci softballu, ale aj v kondičke.

S: V budúcnosti by sme sa chceli získať štipendium na niektorej americkej univerzite a hrať tzv. "College league" po celej Amerike.  

Je niečo, čo vás dokáže vyslovene nakopnúť pri turnajoch?

S: Skvelý kolektív, máme rôznorodý tím, či už povahovo alebo vekovo.

M: Vždy si spolu zaspievame, zatancujeme a pred zápasmi sa vieme dostať do dobrej náladičky.  

Aké sú vaše doterajšie úspechy a ktorý z nich je pre vás najvzácnejší?

S: Dvakrát som sa zúčastnila majstrovstiev Európy a bola súčasťou slovenskej reprezentácie (U16, U20).  

M: Zúčastnila som sa medzinárodného tréningového campu v Holandsku, kde som mohla trénovať pod dohľadom hráčok z Talianska, ktoré sa v roku 2020 zúčastnili na Olympiáde v Tokiu.  

Čo vás v blízkej dobe čaká?

S: Už dlhšiu dobu trénujeme v telocvični, kedže počasie nedovoľuje tréningy vonku, máme za sebou pár halových turnajov v Čechách a už iba čakáme na teplejšie dni, keď už budeme môcť opäť začať trénovať vonku.  

Vieme, že ľudia z profesionálneho športu si často musia prejsť nejakým zranením. Postihlo to aj vás?

M: Hneď prvý mesiac som dostala odpál do tváre, takže som sa nevyhla veľkému monoklu pod okom.  

S: Dostala som tak isto do tváre, a to viackrát, mala som aj narazený prst.  

Do akej miery je podľa vás pre športovca dôležité aj správne mentálne nastavenie?

S: Mentálne nastavenie či mentálne zdravie je v tomto športe možno aj najdôležitejšie. Ak človek nie je hlavou v zápase, prichádza veľa chýb a na chybách sa v softballe prehrávajú zápasy. Softball je mentálne veľmi vyčerpávajúci šport, keďže niektoré zápasy trvajú aj vyše 3 hodín, a preto nám práve začínajú sedenia s mentálnym trénerom, aby sme do ďalšej sezóny boli pripravené ešte lepšie ako doteraz a nabrali na psychickej sile.  

A čo vaše vzory v tomto športe?

M: Obidve "fičíme" na talianskych hráčkach z olympiády, a to napríklad Erika Piancastelli alebo Elisa Cecchetti (na fotografii).

Ak sa spätne obzriete do minulosti a porovnáte to s tým, kde ste dnes, čo vidíte ako prínos do života vďaka tomuto športu?

S + M: Veľa svalov (smiech), schopnosť pracovať v kolektíve, radosť a pocit z výhier, nové zážitky a veľa precestovaných miest a v neposlednom rade veľa športových úspechov a spomienok.

Ak vás tento šport alebo úspechy dievčat zaujali, prečítajte si o tom viac na https://trnavapanthers.sk. 

---

Spracovanie rozhovoru: H. Benovičová a S. Košíková (II.B)

Úprava textu: Mgr. Martin Anderko

Foto: archív S. Megová a M. Feketeová